Pozorovaním som dospel k tomu, že pre moje súčasné prežívanie je podstatné to, čo je z minulosti vo mne živé ešte dnes a spôsob, ako to prežívam vo svojom vnútri. Nemusí to priamo závisieť od dejov, okolností a situácií vonku ani od minulosti ako takej.

Pre integráciu minulosti a posilnenie prítomnosti pre seba alebo klientov používam LIP.

Vytváram priestor zažiť a pocítiť, čo je pravdivé. Vďaka tomu sa dostávaš do nadhľadu, zvedomuješ si pocity, túžby, tendencie, názory a presvedčenia, ktoré sú teraz tvojou realitou. Spájaš sa s vlastnou silou a vnútorným priestorom. Posúvaš sa viac k „obyčajnej“ prítomnosti. Prestávaš sa vylepšovať alebo na sebe pracovať. Vnímaš svoju celistvosť, úplnosť a hovoríš áno životu takému, aký je.

To je láska.

Ako som sa stretol s LIP

Keď som sa v roku 2012 stretol prvý krát s konšteláciami W. Nellesa bolo to oproti ostatným konšteláciám iné. Wilfried ma zaujal svojou rozvážnosťou, nadhľadom, múdrosťou, akousi triezvosťou a humorom. Konečne som mal pocit, že sa nedejú nejaké čáry-máry. Každý mal svoje miesto, všetko mi prišlo prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie. Tá práca bola jasná, cítil som, že čo sa dialo, sa dialo správne. Nesnažili sme sa meniť, čo už nie je, ale vidieť, čo je teraz. Pracovalo sa v prítomnosti s prítomnosťou. Konečne som bol doma a našiel, čo som ani nehľadal.

Keď som sa po niekoľkých rokoch účastnil výcviku, viac a viac som chápal presah tohto prístupu. Že nejde len o konštelácie, ale filozofiu, každodenný návod na seba, na zvedomovanie toho kde som, kde sa nachádzam. To, čo som sa dovtedy naučil zapadlo na svoje miesto, presusporiadalo sa a vedel som, že túto prácu mám robiť.

Ako funguje LIP prakticky:

V LIP sa pracuje so stupňami vedomia, ktorými si v živote prešiel. Od počatia po obdobie krátko po narodení (1), cez detstvo (2) a dospievanie (3) až k súčasnosti, k tvojmu dospelému vedomiu (4).

Za predošlé stupne vedomia si staviaš zástupcov, zatiaľ čo v súčasnom stupni stojíš sám za seba. Ostatní zástupcovia sú pre teba zrkadlom toho, čo sa v danom období dialo, toho, čo je v tebe prítomné, čo práve potrebuješ uvidieť alebo prijať. Nezachádza sa do minulých životov alebo generácií, ani nepracuje s rodinnými príslušníkmi.

O dospelosti pojednávam v básni nižšie:

V OBLEČENÍ NAHÁ – DOSPELOSŤ

Stojím na stupni číslo 4, pozerám sa na svoj predchádzajúci život,
stupne cez ktorý si každý dospelý nutne prešiel,
stupne vedomia, ktoré boli nahradené tým ďalším.
Nahradené, obsiahnuté, prekonané.

Potreboval som si nimi prejsť, niečo sa naučiť, zažiť, oslabiť sa
alebo posilniť, aby som potom z toho mohol čerpať.
Všetko sa udialo správne. Som vedený životom,
ktorý má so mnou plány.

Ostáva mi nechať sa viesť, dôverovať, ale zároveň stáť na svojich
nohách, s vedomím slobody, záväzkov, väzieb, ktoré mám,
ktoré dospelosť so sebou nevyhnutne nesie.

Zrejem do akéhosi nadhľadu, samoty, svojej cesty, ktorá sa
odkrýva len postupne, vždy iba na nejaký kus,
potrebujem odvahu a dôveru ísť ďalej.
Púšťať sa za horizont a nevedieť.

Som sám, pretkávam si život vzťahmi, ale som pri tom otvorený,
ohromený, ľúbiaci, odovzdaný. JA som bol novorodencom,
dieťaťom, puberťákom. Už je to inak, prešiel som
a nedá sa vrátiť späť. Potrebujem to cítiť, vedieť.

Život sa deje dopredu. Môžem sa rozhodnúť ísť ďalej, pozbierať
svoje kúsky a kráčať s nimi. Integrovať a objať.
Každý ten kúsok je kúsok mňa.